JUDr. Andrea Kralovičová
Profil sudcu →
…A. s. r. o., kde spočiatku pracovala
na základe brigádnickej zmluvy, tohto času je už vedená v trvalom pracovnom pomere po skúšobnej
dobe. …
Mgr. Ing. Ladislav Burda
Profil sudcu →
…To, že pracovnú pohotovosť hasiča na pracovisku je potrebné považovať
za súčasť jeho pracovnej doby potvrdzuje aj judikatúra ESD (pozri nižšie). …
JUDr. Darina Kriváňová
Profil sudcu →
…Súd taktiež nesprávne vyhodnotil časové postupnosti jednotlivých zmlúv. Jedna bola pracovná zmluva
(predchádzajúci pracovný pomer žalobcu na Academii Istropolitana trval od 1.9.2005 do 31.3.2007) so
žalobcom ako s fyzickou osobou - zamestnancom uzatvorená 20.9.2007 na lektorskú činnosť s tým,
že pracovný pomer mal začať 15.10.2007 a trvať do 31.12.2009, ale ani sa nezačal, lebo Academia
Istropolitana ešte pred začatím tohto pracovného pomeru odstúpila od pracovnej zmluvy a žalobcovi
nepridelila 15.10.2007, ani neskôr žiadnu prácu. …
JUDr. Ivan Bartek
Profil sudcu →
…Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. …
JUDr. Róbert Zsiga
Profil sudcu →
JUDr. Branislav Král
Profil sudcu →
…Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.02.2021
do 01.02.2022. …
Mgr. Vladimír Sedmohradský
Profil sudcu →
…II. Pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom založený pracovnou zmluvou č. 03/2023 zo dňa
18.01.2023 trvá.
…
JUDr. Daniel Ilavský
Profil sudcu →
…Je vhodné všímať si pracovnú históriu povinného. …
JUDr. Róbert Bebčák
Profil sudcu →
…Okresný súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný, ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletú A. na sumu 150 eur
mesačne s účinnosťou od 12.12. 2022 a vo zvyšnej časti návrh zamietol, nakoľko pracovné možnosti a
schopnosti matky a ani výdavky na strane maloletej neodôvodňujú výšku výživného 300 eur mesačne, čo
navrhoval otec. …
JUDr. Katarína Gašparová
Profil sudcu →
…M., odkiaľ
poberá mesačný plat vo výške 300 EUR, na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Matka otcov čistý
mesačný príjem nepozná, nakoľko otec všetky svoje príjmy už dlhodobo pred ňou tají. …
JUDr. Mária Kubincová, PhD.
Profil sudcu →
…Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. …
JUDr. Mária Dubcová
Profil sudcu →
…Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
20. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce
trvalý pobyt.
21. …
JUDr. Martina Nemravová
Profil sudcu →
…Manžel pracuje na pozícii majster výroby s
príjmom do 900,- eur (viď pracovná zmluva), nemá žiadne vyživovacie povinnosti. …
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…ide o nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého časť pripadá na tzv. služobnú pohotovosť;
vzhľadom na nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou je služobná pohotovosť
v mieste výkonu služby, žalobca v spornom období od júla 2020 do mája 2023 len v rámci samotnej
služobnej pohotovosti priamo nadväzujúcej na výkon služby odpracoval 295,81 hodín v období od júla
2020 do decembra 2020, ďalej 619,25 hodín v období od januára 2021 do decembra 2021, ďalej 718,40
hodín v období od januára 2022 do decembra 2022 a 313,27 hodín v období od januára 2023 do mája
2023 (t.j. od 01.07.2020 do 31.05.2023 spolu 1.946,73 hodín určenej pracovnej pohotovosti); priemerný
týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia od júla 2020 do mája 2023 tak u žalobcu
dosiahol 52,86 hodín týždenne.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v plnom rozsahu
dôvodná; súd prvej inštancie dospel k záveru a argumentoval, že:
(1) námietka nedostatku miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie vznesená žalovaným nie je dôvodná,
pretože porušenie práva žalobcu, aby jeho priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní
vrátane nadčasov neprekročil 48 hodín, sa prejavilo v mieste výkonu služby (D.), ktoré patrí do územnej
pôsobnosti súdu prvej inštancie; súčasne súd prvej inštancie má právomoc na prejednanie a rozhodnutie
sporu, pretože nie je iný orgán oprávnený rozhodnúť o náhrade škody (nemajetkovej ujmy) za porušenie
práva únie zo strany štátu;
(2) predmetom konania bol nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) za porušenie práva Európskej
únie (ďalej aj „právo EÚ“) v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj
„smernica 2003/88/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky (konkrétne do zákona č. 315/2001
Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov; ďalej aj „zákon č. 315/2001 Z. z.“);
(3) skutočnosť, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou a vnútroštátna úprava
nesmie byť v rozpore s právom EÚ vyplýva z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej
aj „súdny dvor“); podľa judikatúry súdneho dvora má článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ ES priamy
účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi
súdmi (t.j. v tomto prípade právo, aby priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane
nadčasov neprekročil 48 hodín);
(4) smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky,
konkrétne do ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z., ktorého ustanovenia sú v rozpore s článkom 6 písm.
b) smernice 2003/88/ES, pretože zákon č. 315/2001 Z. z. umožňuje služobnému úradu, aby služobný
(pracovný) čas hasiča bol rozvrhnutý tak, že tento pravidelne sústavne prekračuje smernicou 2003/88/
ES stanovený maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas z dôvodu, že čas služobnej pohotovosti
sa v celom rozsahu nezahrňuje do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času;
zo žiadneho ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v
mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času, pričom v skutočnosti sa tento čas
služobnej pohotovosti nezapočítava do pracovného času hasiča (ide o zjavný rozdiel oproti ustanoveniu
§ 96 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého čas neaktívnej pracovnej pohotovosti sa považuje za
pracovný čas); vnútroštátna právna úprava v zákone č. 315/2001 Z. z. je preto v rozpore s článkom 6
písm. b) smernice 2003/88/ES z dôvodu, že táto nebola správne implementovaná do právneho poriadku
Slovenskej republiky;
(5) čas pracovnej (služobnej) pohotovosti žalobcu je potrebné zahrnúť do pracovného času žalobcu,
pretože tento je povinný byť počas pohotovosti prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a musí
mu byť okamžite k dispozícii v prípade potreby;
(6) žalobca v spornom období od júla 2020 do mája 2023 odpracoval služobný čas priemerne v trvaní
52,86 hodín týždenne, čo je viac ako maximálny týždenný pracovný čas podľa článku 6 písm. b) smernice
2003/88/ES; právo žalobcu vyplývajúce z ustanovenia článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES bolo
v spornom období sústavne porušované;
(7) žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) proti žalovanému, pretože bolo
preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa judikatúry súdneho
dvora, t.j. …
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.020,14 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie (druhý
výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Banskej Bystrici č. 66/2018 zo dňa 01.05.2018 bol žalobca vymenovaný
do funkcie hasič (čakateľ) od 01.05.2018; v období od júla 2020 do mája 2023 odpracoval žalobca
1931,94 hodín určenej služobnej pohotovosti a 57,07 hodín nariadenej pohotovosti, t.j. spolu 1989,01
hodín služobnej pohotovosti (súd prvej inštancie vychádzal z predložených výplatných pások žalobcu
a vypracovaných tabuliek o odpracovaných hodinách, nadčasových hodinách a hodinách pracovnej
pohotovosti); žalobca vykonával štátnu službu v Lučenci; žalobca mal v spornom období služobný čas
rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas sa skladal zo 17 hodinových pracovných
zmien (výkon služby), po ktorých nasledovala určená 7 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku,
t.j. v rámci jednej pracovnej zmeny strávil žalobca na pracovisku sústavne minimálne 24 hodín; výkon
služobnej pohotovosti bol rozdelený na (a) aktívnu časť služobnej pohotovosti (práca nadčas) a (b)
neaktívnu časť služobnej pohotovosti; keďže v mieste výkonu služby v Lučenci sa striedajú 3 hasičské
zmeny, každý tretí deň odslúži každá pracovná zmena 24 hodín a následne majú príslušníci v tejto zmene
dva dni voľna, t.j. ide teda o nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého časť pripadá na tzv.
služobnú pohotovosť; vzhľadom na nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou je
služobná pohotovosť v mieste výkonu služby, žalobca v spornom období od júla 2020 do mája 2023 len v
rámci samotnej služobnej pohotovosti priamo nadväzujúcej na výkon služby odpracoval 394,35 hodín v
období od júla 2020 do decembra 2020, ďalej 657,26 hodín v období od januára 2021 do decembra 2021,
ďalej 621,09 hodín v období od januára 2022 do decembra 2022 a 316,31 hodín v období od januára
2023 do mája 2023 (t.j. od 01.07.2020 do 31.05.2023 spolu 1.989,01 hodín služobnej pohotovosti);
priemerný týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia od júla 2020 do mája 2023 tak
u žalobcu dosiahol 52,17 hodín týždenne.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v plnom rozsahu
dôvodná; súd prvej inštancie dospel k záveru a argumentoval, že:
(1) námietka nedostatku miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie vznesená žalovaným nie je dôvodná,
pretože porušenie práva žalobcu, aby jeho priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní
vrátane nadčasov neprekročil 48 hodín, sa prejavilo v mieste výkonu služby (Lučenec), ktoré patrí do
územnej pôsobnosti súdu prvej inštancie; súčasne súd prvej inštancie má právomoc na prejednanie
a rozhodnutie sporu, pretože nie je iný orgán oprávnený rozhodnúť o náhrade škody (nemajetkovej ujmy)
za porušenie práva únie zo strany štátu;
(2) predmetom konania bol nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) za porušenie práva Európskej
únie (ďalej aj „právo EÚ“) v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj
„smernica 2003/88/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky (konkrétne do zákona č. 315/2001
Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov; ďalej aj „zákon č. 315/2001 Z. z.“);
(3) skutočnosť, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou a vnútroštátna úprava
nesmie byť v rozpore s právom EÚ vyplýva z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej
aj „súdny dvor“); podľa judikatúry súdneho dvora má článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ ES priamy
účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi
súdmi (t.j. v tomto prípade právo, aby priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane
nadčasov neprekročil 48 hodín);
(4) smernica 2003/88/ES nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky,
konkrétne do ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z., ktorého ustanovenia sú v rozpore s článkom 6 písm.
b) smernice 2003/88/ES, pretože zákon č. 315/2001 Z. z. umožňuje služobnému úradu, aby služobný
(pracovný) čas hasiča bol rozvrhnutý tak, že tento pravidelne sústavne prekračuje smernicou 2003/88/
ES stanovený maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas z dôvodu, že čas služobnej pohotovosti
sa v celom rozsahu nezahrňuje do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času;
zo žiadneho ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v
mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času, pričom v skutočnosti sa tento čas
služobnej pohotovosti nezapočítava do pracovného času hasiča (ide o zjavný rozdiel oproti ustanoveniu
§ 96 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého čas neaktívnej pracovnej pohotovosti sa považuje za
pracovný čas); vnútroštátna právna úprava v zákone č. 315/2001 Z. z. je preto v rozpore s článkom 6
písm. b) smernice 2003/88/ES z dôvodu, že táto nebola správne implementovaná do právneho poriadku
Slovenskej republiky;
(5) čas pracovnej (služobnej) pohotovosti žalobcu je potrebné zahrnúť do pracovného času žalobcu,
pretože tento je povinný byť počas pohotovosti prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a musí
mu byť okamžite k dispozícii v prípade potreby;
(6) žalobca v spornom období od júla 2020 do mája 2023 odpracoval služobný čas priemerne v trvaní
52,17 hodín týždenne, čo je viac ako maximálny týždenný pracovný čas podľa článku 6 písm. b) smernice
2003/88/ES; právo žalobcu vyplývajúce z ustanovenia článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES bolo
v spornom období sústavne porušované;
(7) žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) proti žalovanému, pretože bolo
preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa judikatúry súdneho
dvora, t.j. …
JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
Profil sudcu →
…Predbežné zmluvy, objednávky, ocenenia, etc. všetko
vo vzťahu k obchodu s textilom. …
Mgr. Marcela Grancová
Profil sudcu →
…Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. …
JUDr. Michaela Doňáková
Profil sudcu →
…Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
24. …
JUDr. Jana Martinčeková
Profil sudcu →
…Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako
vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z
článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku,
ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci; nie je pritom viazaný návrhmi
účastníkov konania. …
Mgr. Ondrej Hertel
Profil sudcu →
…Zároveň od 01.10.2023 je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v
spoločnosti DHL Supply Chain (Slovakia) s.r.o., so sídlom v Senci a miestom výkonu práce v Nitre,
s dosahovaným čistým priemerným mesačným príjmom, podľa jeho vyjadrenia, približne 1 500,- Eur.
…