JUDr. Branislav Klukoš
Profil sudcu →
…Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje RPMN, ale v nesprávnej výške, a to v nižšej než úrok. …
JUDr. Eva Triznová
Profil sudcu →
…Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
17. …
JUDr. Mária Prikrylová
Profil sudcu →
…Dôvodom podania takejto žaloby na obnovu konania
je právoplatný rozsudok vydaný
v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,
pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. …
JUDr. Peter Štefčík
Profil sudcu →
…Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a je potrebné ju posudzovať podľa ustanovenia § 657 OZ o zmluve
o pôžičke. …
Mgr. Martin Bauer
Profil sudcu →
…Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
…
JUDr. Jana Novotná
Profil sudcu →
…Aj
keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku
Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. …
JUDr. Zdenka Kohútová
Profil sudcu →
…Žalobca ako dôkazy v konaní predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 30.9.2003,
dohodu o ručení, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení
pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok a listy, ktoré boli adresované žalovaným.
3. …
JUDr. Jana Petrovičová
Profil sudcu →
…Uzatvorenú zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok
k zmluve súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl.
…
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…Z.), ktorá je majiteľkou
bežného účtu zriadeného zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa
25.08.2006, ktorý pre ňu vedie; z tohto bankového účtu neboli realizované trvalé príkazy v sume 64,-
€ (suma poistného, ktorú hradila majiteľka bežného účtu na žiadosť žalobcu z jej bankového účtu v
prospech poisťovne žalobcu), v dôsledku čoho mala žalobcovi údajne vzniknúť škoda, za ktorú má
zodpovedať žalovaný; pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte žalovaný konal ako dodávateľ a družka
žalobcu (majiteľka bežného účtu) bola v pozícii spotrebiteľa; bežný účet bol zriadený na nepodnikateľské
účely a preto je potrebné právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte považovať spotrebiteľský;
poukázal na to, že listom zo dňa 28.10.2014 za družke žalobcu (majiteľke bežného účtu) ospravedlnil
za svoje pochybenie, t.j. zrušenie trvalého príkazu na úhradu sumy 64,- € s tým, že ak jej v dôsledku
tejto chyby vznikla finančná ujma, môže predložiť doklad preukazujúci vznik tejto škody v dôsledku
zrušenia trvalého príkazu a žalovaný pristúpi k posúdeniu požadovanej sumy kompenzácie, t.j. nikdy
nedeklaroval, že by spôsobil, resp. mohol spôsobiť škodu žalobcovi; vo vzťahu k námietke žalobcu,
že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal tým, že postupom žalovaného
nevznikla družke žalobcu (majiteľke bežného účtu) žiadna škoda uviedol, že predmetom sporu nebolo
skúmanie, či jeho konaním vznikla škoda družke žalobcu (majiteľke bežného účtu), ale či jeho konaním
bola spôsobená škoda žalobcovi; vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal iba tým,
či škoda vznikla žalobcovi, ktorý si nárok na jej náhradu uplatnil žalobou; súd nemal absolútne žiaden
dôvod posudzovať a vykonávať dokazovanie za účelom zistenia, či vznikla škoda osobe, ktorá nie je
stranou sporu; zdôraznil, že mal realizovať trvalé príkazy (platby) na žiadosť družky žalobcu (majiteľky
bežného účtu), s ktorou bol v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o bežnom účte; družka žalobcu
(majiteľka bežného účtu) ho požiadala o zriadenie trvalého príkazu za účelom pravidelného realizovania
platieb v určenom termíne a výške; iba družke žalobcu (majiteľke bežného účtu) môže eventuálne
zodpovedať za to, že k realizácii týchto platieb podľa jej žiadosti nedošlo; skutočnosť, že sa žalobca
so svojou družkou (majiteľku bežného účtu) dohodli, že družka žalobcu (majiteľka bežného účtu) bude
zo svojho bankového účtu hradiť za žalobcu poistné, je vnútorným usporiadaním ich vlastných vzťahov
a pre vzťah medzi bankou a majiteľkou bežného účtu táto dohoda nemá žiaden význam; porušenie
tejto dohody, ktorou sa družka žalobcu (majiteľka bežného účtu) zaviazala žalobcovi hradiť za neho
poistné, si môžu vyčítať iba jej účastníci navzájom, t.j. družka žalobcu a žalobca; považoval za absurdné
kreovať zodpovednostný vzťah medzi žalovaným ako bankou a žalobcom ako osobou, ktorá nebola
účastníkom zmluvy o bežnom účte, voči ktorému sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvnej, či zákonnej
povinnosti; ak sa žalobca domnieva, že mu nerealizovaním trvalých príkazov, ktoré sa žalovaný zaviazal
vykonávať na žiadosť družky žalobcu (majiteľky bežného účtu) na bežnom účte, ktorý pre ňu viedol,
vznikla škoda, mal si jej náhradu uplatniť voči svojej družke; pokiaľ žalobca argumentoval, že jeho
nárok na náhradu škody nie je premlčaný, pretože zmluva o bežnom účte, z porušenia ktorej tento
nárok odvodzuje, je absolútnym obchodom a preto je potrebné uplatniť štvorročnú premlčaciu dobu,
zdôraznil, že vzťah zo zmluvy o bežnom účte medzi ním a družkou žalobcu (majiteľku bežného účtu)
je vzťahom spotrebiteľským; považoval za absurdné, aby v prípade, ak by porušil zmluvu o bežnom
účte a spôsobil družke žalobcu (majiteľke bežného účtu) škodu, táto by podliehala premlčaniu v režime
občianskeho práva (§ 106 Občianskeho zákonníka), avšak voči žalobcovi, ktorý ani nie je účastníkom
zmluvy o bežnom účte, by sa škoda, ktorá mu mala údajne vzniknúť porušením zmluvy o bežnom účte,
mala premlčiavať v režime obchodného práva (§ 397 Obchodného zákonníka); poukázal na zmenu
režimu aplikácie Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.
z., ktorým sa novelizoval § 52 Občianskeho zákonníka tým, že stanovil, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; v týchto vzťahoch, pokiaľ ich účastníkom bude
spotrebiteľ, sa bude aplikovať aj pri náhrade škody režim Občianskeho zákonníka s tým, že v zmysle
judikatúry najvyššieho súdu sa ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka vzťahuje aj
na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou; poukázal aj na to, že žalobca v podanom odvolaní raz
tvrdí, že mu škoda vznikla nerealizovaním trvalých príkazov na bankovom účte jeho družky (majiteľky
bežného účtu) a raz tvrdí, že mu škoda vznikla nevyplatením poistných plnení poisťovne; premlčaciu
lehotu na uplatnenie jeho domnelého nároku na škody však príhodne počíta od dátumu, kedy mala
plniť poisťovňa, ad absurdum aplikujúc štvorročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka,
v dôsledku čoho sa javí, že tento nárok nie je premlčaný; v tomto smere vyjadril názor, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnil jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné; konštatoval, že do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov a ani to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná a aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.
2.3 Žalobca v replike zo dňa 06.09.2019 (č.l. 138-139 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalovaného brániť sa voči
uplatnenému nároku spôsobom, ktorý si zvolí, a to vrátane účelovej argumentácie, resp. argumentácie,
ktorá sa opiera len o časť konkrétneho zákonného ustanovenia bez jeho zohľadnenia ako celku
a bez zohľadnenia jeho logických súvislostí s ostatnými zákonnými ustanoveniami tvoriacimi platný
právny poriadok Slovenskej republiky; uviedol, že pri formulovaní žaloby vychádzal z presvedčenia o
tom, že právna veda a právo samotné je striktne založené na logických princípoch, ktoré pri výklade
obsahu jednotlivých právnych noriem predpokladajú prácu so zákonným textom spôsobom, ktorý okrem
iného bez výnimky rešpektuje znenie kogentných právnych noriem zohľadňujúc ich cieľ a význam
hľadaný zákonodarcom pri ich tvorbe a prijímaní; pri zohľadnení vyššie uvedeného predovšetkým
zásadne nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že zodpovednostný právny vzťah založený medzi
žalobcom ako subjektom, ktorému vznikla škoda a žalovaným, ktorý porušením svojich zákonných
a zmluvných povinností škodu spôsobenú žalobcovi zavinil, je právnym vzťahom spotrebiteľským;
kogentné ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka explicitne určuje, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; z uvedeného
kogentného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na vznik tzv. spotrebiteľského právneho vzťahu
je nevyhnutné uzavretie zmluvy medzi konkrétnym spotrebiteľom a konkrétnym dodávateľom; bez
existencie reálneho zmluvného vzťahu medzi konkrétnou fyzickou osobou nepodnikateľom (v tomto
prípade žalobcom) a konkrétnym subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť (v tomto prípade
žalovaným), nemôže táto fyzická osoba vo vzťahu k takémuto podnikateľovi nadobudnúť právne
postavenie spotrebiteľa; v zmysle uvedeného platí, že vzťah žalovaného a družky žalobcu založený na
základe písomnej zmluvy o vedení bežného účtu je naozaj vzťahom spotrebiteľským a zodpovednostný
vzťah medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom (bez ohľadu
na to, že žalovaný považuje takýto stav za absurdný); argumentoval, že záväzkový vzťah medzi
žalobcom a žalovaným nie je založený na základe zmluvy, ale na iných dôvodoch vzniku záväzkov
uvedených v ustanovení § 489 Občianskeho zákonníka, keď podľa žaloby je konkrétne založený na
zodpovednosti za spôsobenú škodu; samotná táto skutočnosť (absencia zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným) podľa názoru žalobcu vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vylučuje aplikáciu právnych noriem upravujúcich spotrebiteľské zmluvy na zodpovednostný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným a automaticky je nevyhnutné na tento právny vzťah s poukazom na
ustanovenie § 262 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka aplikovať normy obchodného práva; ďalej
argumentoval, že záver o nevyhnutnej aplikácii noriem obchodného práva na zodpovednostný vzťah
sporových strán vyplýva aj z ďalších zákonných ustanovení; v tejto súvislosti poukázal na účelovú
citáciu ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného, ktorý z textu ustanovenia §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka necitoval časť o tom, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoré je spotrebiteľ; v tejto časti ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že normy spotrebiteľského práva majú byť na konkrétny
právny vzťah aplikované len v prípade, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie; v prípade, ak by pre
spotrebiteľa bola táto právna úprava menej výhodná, aplikovať sa nemá; tento výklad je výsledkom
snahy zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej strane právneho vzťahu výhodu v podobe
aplikácie právnej úpravy výhodnejšie pre spotrebiteľa; vyjadril názor, že blanketová norma v ustanovení
§ 52 ods. 2 štvrtá veta Občianskeho zákonníka citovaná žalovaným v jeho vyjadrení, odkazuje na všetky
normy občianskeho práva bez výnimky, t.j. vrátane normy uvedenej v ustanovení § 52 ods. 2 prvá veta
Občianskeho zákonníka, preto ak by sme teoreticky pripustili, že zodpovednostný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, výkladom ustanovenia § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka je nutné dospieť k záveru, že pre žalobcu ako spotrebiteľa je v tomto konkrétnom prípade
výhodnejšia aplikácia noriem obchodného práva, ktoré žalobcovi poskytuje dlhšiu premlčaciu dobu ako
normy občianskeho práva navyše bez rozdelenia na subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu; pokiaľ
ide o existenciu aktívnej procesnej (správne vecnej - poznámka odvolacieho súdu) legitimácie žalobcu
sa žalobca v celom rozsahu pridržal svojej právnej argumentácie uvedenej v odvolaní proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie.
2.4 Repliku žalobcu doručil odvolací súd žalovanému dňa 11.09.2019 prostredníctvom elektronickej
pošty s poučením o možnosti vyjadrenia v určenej lehote (č.l. 148 spisu); žalovaný nevyužil svoje právo
na vyjadrenie (dupliku).
3. …
JUDr. Alena Antalová
Profil sudcu →
…Exekučný súd zároveň Zmluvu považoval za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). …
JUDr. Taťána Poláková
Profil sudcu →
…Žalovaný tým, že ako cestujúci využil prepravné služby
postupcu ako dopravcu, uzatvoril s postupcom zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 OZ. …
JUDr. Rastislav Žigo
Profil sudcu →
…Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
11.) …
Mgr. Michaela Grofčíková
Profil sudcu →
…Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z., ( ďalej len „Občiansky zákonník“), „spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
12. …
JUDr. Pavol Tomáš
Profil sudcu →
…Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
9. …
JUDr. Stanislava Padúchová
Profil sudcu →
…Súd p o u č u j e strany, že žalovaný je oprávnený podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať zaplatenia dlžnej pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo
dňa 10.03.2017 proti žalobkyni.
…
Mgr. František Dulačka
Profil sudcu →
…Z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že porovnaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, obidve boli uzatvorené dňa 6.3.2014, spotrebiteľka mala záujem a prejavila vôľu uzavrieť
úverovú spotrebiteľskú zmluvu na sumu 340 €, ktorú však veriteľ rozdelil do dvoch zmlúv a tým
navýšil účelovým spôsobom výšku splátok, výšku RPMN, výšku úrokovej sadzby, výšku poplatkov,
ktoré boli rozdelené na dve časti. …
JUDr. Amália Paulerová
Profil sudcu →
…Zdôraznil, že
rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia je dôsledkom konštatovaného porušenia povinností
ustanovených osobitnými predpismi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere. …
JUDr. Erika Borovská
Profil sudcu →
…Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že dňa 09.07.2007 uzavrela Tatra banka a.s.,
Hodžovo nám. 3, Bratislava 1, IČO: 00 686 930, so žalovanou zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej
poskytla žalovanej spotrebiteľský úver za podmienok uvedených v zmluve.
…
JUDr. Taťána Poláková
Profil sudcu →
…Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. …
Mgr. Viera Betáková
Profil sudcu →
…III ods. 4 Zmluvy (úroky 3 % ročne), čl. …