JUDr. Zuzana Lapšanská
Profil sudcu →
…Kúpna cena v zmluvách dohodnutá aj so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny zostáva vždy dohodnutou kúpnou cenou, preto predmet získaný
takouto kúpou a jeho prevzatie a užívanie je v súlade so zmluvou a teda právom. …
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 4.382,05 € od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zastavil (prvý výrok),
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.382,05 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(druhý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).
1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.08.2011 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 10.000,-
€; v zmluve bola dohodnutá splátka úveru v sume 165,24 € mesačne, poplatok za správu a vedenie
účtu v sume 1,66 € mesačne, t.j. splátka s poplatkom spolu v sume 166,90 €, úroková sadzba 9,90
% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 11,35 %, priemerná hodnota
RPMN vo výške 11,89 %, celková výška nákladov v sume 4.815,41 € a dohodnutý základný súbor
poistenia; súd prvej inštancie osobitne uviedol, že v zmluve bola daná možnosť žiadosti o základný súbor
poistenia schopnosti splácať úver (zaškrtnuté v zmluve) alebo o komplexný súbor poistenia schopnosti
splácať úver, pričom možnosť odmietnuť poistenie nie je v zmluve uvedená a rovnako ani v žiadosti o
úver zo dňa 24.08.2011 nebola daná možnosť zaškrtnúť odmietnutie poistenia, bolo možné vybrať iba
základný alebo komplexný súbor poistenia; dátum prvej splátky bol určený na deň 25.09.2011, dátum
splatnosti splátok k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 25.08.2019 a počet splátok 96; dňa
30.08.2011 bol uzavretý aj dodatok k zmluve o úvere, kde došlo k zmene ustanovení o výške úrokovej
sadzby na 11,90 % ročne a k zmene výšky anuitnej splátky na 175,24 € mesačne pri termíne splatnosti
úveru do 25.08.2019; z výpisu z účtu č. 015704-0018518393 vyplynulo, že za obdobie od 25.09.2011
do 25.05.2015 žalobca zaplatil spolu sumu 14.382,05 €, z toho 10.000,- € bolo započítané na istinu,
3.721,33 € na úroky a 660,72 € na poplatky; poslednú platbu v sume 6.626,57 € uskutočnil žalobca dňa
25.05.2015.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je sporná zmluva o úvere
spotrebiteľskou zmluvou; súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že v prípade sporného úveru ide o
spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. s odôvodnením, že „zákon č. 129/2010 Z. z. nikde
neuvádza, že spotrebiteľským úverom nemôže byť prípadne aj účelovo viazaný úver; spotrebiteľským
úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa totiž rozumie poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci (§ 1
ods. 2), ale nie je uvedené, že je to bezúčelové poskytnutie; zo zmluvy ani obchodných podmienok však
nevyplýva, na aký konkrétny účel je úver určený; zmluva je síce označená ako „pôžička na bývanie“,
ale v samotnej zmluve ani obchodných podmienkach nie je tento pojem definovaný, pričom pokiaľ niečo
nie je uvedené v zmluve postupuje sa potom podľa obchodných podmienok; okrem toho rekonštrukcia
neznamená zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti; ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu
č. 129/2010 Z. z., napr. aj úvery poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu nehnuteľnosti
spadajú pod zákon, pretože ich účelom je zhodnocovanie nehnuteľnosti, nie zachovanie vlastníckych
práv, ako sa mylne domnieva žalovaný; priamo v zmluve je uvedené, že ide o spotrebiteľský úver (napr.
pri celkovej výške úveru, vyhlásení dlžníka, že mu bol poskytnutý formulár pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere „Pôžička na bývanie“, ako aj pri odkaze, že právne vzťahy neupravené zmluvou
a obchodnými podmienkami sa okrem iného spravujú aj zákonom o spotrebiteľských úveroch); aj
samotné obchodné podmienky pre úver „pôžička na bývanie“ odkazujú na zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (napr. bod 4.6, 15.6)“; v posudzovanom prípade preto ide o spotrebiteľskú
zmluvu, žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa; súd prvej inštancie
preto ďalej pristúpil k hodnoteniu splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že „v zmluve bola nesprávne uvedená celková výška nákladov,
keď pri výške splátky uvedenej v zmluve (166,90 €), počte splátok 96 a poplatku za poskytnutie úveru
(200,- €) by predstavovala 6.222,40 € [(166,90 x 96) + 200 - 10.000]; pokiaľ RPMN zahŕňa celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú zákonom definované ako všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, pričom do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou (napr. poistné), je tak zrejmé, že ak poistné
v konkrétnom prípade celkom zjavne dojednané bolo (v zmluve je osobitne zaškrtnutá požiadavka o
základný súbor poistenia), mala tak byť správne vyčíslená hodnota RPMN vrátane tohto poistenia;
neobstojí argument žalovaného, že z obsahu zmluvy a žiadosti o úver je zrejmá fakultatívnosť tohto
inštitútu, teda možnosť zvolenia si poistenia, resp. nezvolenie si žiadneho poistenia, že v danom prípade
je poistenie schopnosti splácať úver dobrovoľný (fakultatívny) inštitút, ktorý môže spotrebiteľ využiť,
pričom žalobca mal reálne možnosť poistenie odmietnuť, a to nezaškrtnutím políčka týkajúceho sa
poistenia; z obsahu zmluvy je zrejmé, že konkrétny spotrebiteľ (žalobca) mal v rámci úveru poistenie
dojednané a bolo zahrnuté v splátke pôžičky (určenej v zmluve v sume 166,90 € mesačne), preto mal
byť celkom jednoznačne takýto údaj o dojednanom poistení aj zohľadnený a zahrnutý pri výpočte RPMN
daného spotrebiteľského úveru; žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmluva o poistení bola
uzavretá ako samostatná zmluva na samostatnej listine, aj keď to na pojednávaní uviedol; súd tiež
nesúhlasí s argumentom žalovaného, že výšky splátok sa rôznia, pretože 95 splátok je v sume 166,90 €
a posledná splátka v poradí 96. je už iba v sume 30,95 €, pretože takýto mechanizmus splácania úveru
nie je z obsahu zmluvy zrejmý a žalovaným ani nebolo preukázané, že by bol medzi zmluvnými stranami
písomne dojednaný; napriek tomu však žalovaný vychádzal pri svojom výpočte RPMN z odlišných
výšok splátok; súd preto vychádzal pri výpočte celkových nákladov a RPMN z údajov obsiahnutých v
posudzovanej zmluve a dosadením vstupných údajov vyplývajúcich z obsahu zmluvy pri výške úveru
10.000,- €, pravidelnej splátke 166,90 €, dobe splácania úveru 96 mesiacov, pri intervale splácania
mesačne a poplatku za poskytnutie úveru 200,- € je potom správny výsledný údaj o RPMN na základe
údajov obsiahnutých v zmluve vo výške 14,24 %, a tak údaj o RPMN obsiahnutý v zmluve vo výške
11,35 % je zjavne nesprávny v neprospech spotrebiteľa; v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa a posudzovaný úver je z dôvodu rozporu jeho obsahových
náležitostí s ustanoveniami osobitnej právnej normy nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov“;
súd prvej inštancie dospel súčasne k záveru, že „zmluva neobsahuje ani (...) ďalšiu predpísanú
náležitosť, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v zmluve je uvedená iba celková
výška nákladov 4.815,41 €, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termínoch
splátok úveru a poplatku za poskytnutie úveru zodpovedá celková čiastka 16.622,40 € pri celkovej výške
nákladov 6.222,40 €; zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť, t.j. celkovú čiastku ako to vyžaduje
zákon, pretože jej výška nie je v zmluve uvedená vôbec, je tam iba uvedené, že „predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“; z hľadiska dodržania
základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia
všetkých údajov v správnej hodnote, teda nie v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v
hodnote nesprávnej; veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke a
celkových nákladoch, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume
všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť; RPMN, celkové
náklady a celková čiastka sú pritom hlavnými ukazovateľmi pre každého spotrebiteľa, ktorý žiada o
poskytnutie finančných prostriedkov, pretože tieto najlepšie preukazujú, koľko ho bude požičanie peňazí
skutočne stáť; vzhľadom na to, že už táto skutočnosť spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, k
ostatným námietkam vzťahujúcim sa k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd nevyjadroval“; na
základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že „žalovaný mal nárok iba na vrátenie sumy,
ktorú žalobcovi skutočne poskytol (10.000,- €); rozdiel medzi sumou poskytnutou žalobcovi žalovaným
a zaplatenou žalobcom v prospech žalovaného predstavuje bezdôvodné obohatenie, na ktoré vznikol
žalobcovi nárok; z doložených dokladov vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 14.382,05
€ a suma 4.382,05 € tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného; súd z týchto
dôvodov predmetnú sumu žalobcovi priznal“; súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za dôvodnú s odôvodnením, že „zo zmluvy je zrejmé,
že úver bol poskytnutý žalobcovi ako dlžníkovi, ten sa zaviazal ho aj splácať a k uvedeniu ďalšej
dlžníčky (matky žalobcu) v zmluve došlo iba z dôvodu, že bola v tom čase vlastníčkou nehnuteľnosti;
súd nemá dôvod pochybovať o tom, že úver splácal žalobca ako dlžník, ktorý finančné prostriedky aj
použil a na ktorého meno bol aj zriadený úverový účet“; ani námietku premlčania uplatneného nároku
vznesenú žalovaným nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, keď argumentoval, že „žalovaný vo
svojich vyjadreniach namietol premlčanie uplatneného nároku vzhľadom na to, že posledná platba bola
žalobcom zaplatená dňa 25.05.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 13.09.2017, teda po uplynutí
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby; (...) o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v
peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde; právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že k nemu došlo a kto sa na
jeho úkor obohatil, najneskôr sa premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo; v konaní nebolo sporné,
že žalobca v období od 25.09.2011 do 25.05.2015 reálne zaplatil žalovanému spolu 14.382,05 €; k
zaplateniu poskytnutej sumy (10.000,- €) došlo dňa 25.05.2015, kedy žalobca zaplatil 6.626,57 €, pričom
časť sumy zaplatenej v tento deň už predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného; od
toho času začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba; v tomto prípade nie je množné stotožniť
začatie plynutia objektívnej a subjektívnej lehoty v jeden deň; z týchto dôvodov súd ustálil, že žalobca
sa o skutočnosti, že úver je bezúročný a bez poplatkov dozvedel najskôr v mesiaci máj 2017, keď ako
sám uviedol, sa dozvedel o predmetných skutočnostiach na posúdenie zmluvy z médií a najneskôr v
mesiaci júl 2017, kedy mu prišla odpoveď z MS SR zo dňa 13.07.2017 ohľadom jeho žiadosti o posúdenie
zmluvy, ktorá bola MS SR doručená dňa 04.07.2017; vzhľadom na to, že žaloba bola na súd podaná dňa
13.09.2017 k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby v čase jej podania nedošlo“; na základe uvedeného
súd žalobe žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.382,05 € vyhovel; z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby v časti uplatneného príslušenstva istiny v podobe úrokov z omeškania
súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, §
451 a § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, ďalej s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 písm.
d), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g) a i), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) a b)
v spojení s § 145 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 C.s.p., v
zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa; súd prvej inštancie vyslovil názor, že „žalovaný bol síce v prevažnej miere úspešný (ohľadom
jedného žalovaného nároku - vydanie primeraného finančného zadosťučinenia bolo konanie zastavené a
ohľadom ďalšieho - určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola žaloba zamietnutá), ale ako obchodná
spoločnosť dlhodobo fungujúca na trhu si musí byť vedomý rozhodovania súdov v prípade nárokov zo
spotrebiteľských zmlúv; on sám pritom tieto zmluvy používal dlhodobo (súdu je z jeho činnosti známe,
že v súčasnej dobe už sú tieto zmluvy v inej forme a oveľa podrobnejšie) a je si vedomý toho, ako súdy
postupujú pri posudzovaní a vyhodnocovaní údajov v nich uvedených“, preto žalovanému, ktorý mal v
spore pomerne väčší úspech náhradu trov konania nepriznal.
2. …
Mgr. Viera Petrová
Profil sudcu →
…Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zároveň ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch.
22. …
JUDr. Lenka Benčová
Profil sudcu →
…Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by
mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok
vznik platnej zmluvy. …
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…S., a.s.,
uzavreli zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6530507663 zo dňa 10.04.2015 (ďalej aj „zmluva“), predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni vo forme bezúčelového spotrebiteľského úveru
v sume 2.000,- €; žalobkyňa sa zaviazala uhrádzať úver v pravidelných 60 splátkach v sume 57,70 €
mesačne; žalobkyňa podpisom zmluvy vyslovila súhlas a oboznámila sa so zmluvnými podmienkami,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy; podľa zmluvy bola dohodnutá mesačná splatnosť splátok
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci; celková suma, ktorú mala žalobkyňa vrátiť právnemu
predchodcovi žalovaného bola 3.462,- € a zahŕňala celkové náklady za poskytnutie peňažných
prostriedkov v sume 1.462,- €; zmluvné strany si dohodli ročnú úrokovú sadzbu 27 %, pri priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 18,34 %; zmluva uvádza údaj o RPMN
vo výške 27,00 %; konečná splatnosť úveru je vyjadrená údajom „4/2020“; žalovaný bezhotovostným
prevodom na svoj bankový účet prečerpal finančné prostriedky v dohodnutej sume 2.000,- €; zmluvné
strany si dohodli bezhotovostný spôsob splácania úverových splátok na účet pôvodného veriteľa
(právneho predchodcu žalovaného); splatnosť prvej splátky bola dohodnutá ku dňu 20.05.2015; súčasne
zmluva uvádza dojednanie o sadzbe poistenia vo výške 2,90 %; žalobkyňa sa zaviazala peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom za dohodnutých
podmienok; žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť uhrádzať dohodnuté mesačné splátky a dostala sa
do omeškania; podľa prehľadu úhrad a splátok vyplýva, že doposiaľ žalobkyňa uskutočňovala úhrady
v celkovej sume 1.182,53 €, čím nebola uhradená ani istina úveru; podľa projektu rozdelenia zlúčením
zo dňa 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom a jeho právnymi nástupcami prešiel obchodný majetok
a záväzky pôvodného veriteľa do vlastníctva žalovaného ako právneho nástupcu; súd prvej inštancie
uznesením č.k. 3Csp/16/2017-89 zo dňa 04.04.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovaným
ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobkyne dôvodná;
súd prvej inštancie konštatoval, že „žalobkyňa sa po zmene žaloby zo dňa 11.09.2018 dožadovala
určenia neplatnosti právneho úkonu; z pohľadu práva sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) C.s.p.,
t.j. o určenie právnej skutočnosti; Civilný sporový poriadok uvedenú žalobu pripúšťa za podmienky,
že možnosť žaloby vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva); možnosť žaloby v
predmetnej veci vyplývala z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa súd zaoberal
obsahom žaloby z vecného hľadiska“; zmluvu zo dňa 10.04.2015 považoval súd prvej inštancie za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyni
(dlžníkovi) formou bezúčelového spotrebiteľského úveru; súd prvej inštancie vykonal kontrolu zmluvných
ustanovení, ktoré boli premietnuté do obsahu zmluvy a dospel k záveru, že zmluva „obsahuje záväzok
pôvodného veriteľa prenechať dlžníkovi finančné prostriedky v dohodnutej výške a záväzok dlžníka po
uplynutí dohodnutej doby splatnosti peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom za zmluvne dohodnutých podmienok“; ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že „preskúmal osobitné náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (...) a zistil, že zmluva zo dňa 10.04.2015 má vady, pretože neboli dostatočne dodržané
ustanovenia zákona; predmet zmluvy nevyjadruje zákonné podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z.; celková čiastka, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť, bola určená nesprávne; zo
zmluvy je zistiteľné, že stranami bola dohodnutá povinnosť vrátiť úver, ktorá bola rozdelená do 60
mesačných splátok vo výške po 57,70 €; zmluva vyjadruje údaj o celkovej čiastke 3.462,- € (60 krát
57,70 €); pritom zo zmluvy vyplýva, že dlžníčka bola povinná zaplatiť veriteľovi (žalovanému) okrem
istiny v sume 2.000,- € aj celkové náklady; celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú RPMN určenej vo
výške 27 %; vzhľadom na dohodnutú výšku ročnej úrokovej sadzby na úrovni 27 %, totožnú s RPMN
vyplýva, že do celkových nákladov na poskytnutie úveru neboli zahrnuté žiadne iné náklady okrem
odplaty vyjadrenej úrokom; suma úroku v peňažnom vyjadrení pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe
27 % z istiny úveru predstavuje v peňažnom vyjadrení čiastku 540,- €; celkové náklady spotrebiteľa
boli teda na úrovni 540,- € a zmluva nesprávne uvádza údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa v
sume 1.462,- € a preto aj údaj o celkovej čiastke, resp. celkovej výške úveru v sume 3.462,- € je
nesprávny; celková čiastka nebola vypočítaná správne z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čím nebola dodržaná zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z.“; súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že „primeranosť výšky odplaty za poskytnutie
finančných prostriedkov sa podľa súdu primárne posudzuje s ohľadom na ustanovenie § 39 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. porovnaním dojednanej zmluvnej odplaty s odplatou bežne požadovanou
bankami v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka; podľa zmluvy bol
dohodnutý úrok vo výške 27 %, ktorý viac ako dvojnásobne presahuje úroveň priemernej úrokovej miery
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v roku 2015 pri úveroch so
splatnosťou od 1 do 5 rokov podľa údajov evidovaných a zverejňovaných NBS; hodnota ročnej úrokovej
sadzby sa v rozhodnom období (v čase uzatvorenia zmluvy) pohybovala na úrovni 12,31 % zo stavu
úverov a pri nových úveroch na úrovni 10,00 %; dojednanie o výške úrokovej sadzby (odplaty) v časti
presahujúcej obvyklú úrokovú sadzbu je odporujúce dobrým mravom a v tejto časti je neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka; zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2015 je odplatnou zmluvou
a v časti neplatné zmluvné dojednanie o odplate je možné oddeliť od ostatných časti zmluvy (§ 41
Občianskeho zákonníka); zistená skutočnosť spôsobuje nedodržanie zákonnej náležitosti uvedenej v §
9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., čím zmluva vyjadruje nesprávny údaj o úrokovej sadzbe“;
súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „zmluva poskytuje klamlivú informáciu o priemernej RPMN, ktorá
je v rozpore so skutočnosťou, pretože RPMN v čase uzatvorenia zmluvy bola vo výške 18,34 %; údaj o
priemernej RPMN je informatívny údaj a jeho úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu, či úver, ohľadom ktorého sa spotrebiteľ chystá uzavrieť
úverovú zmluvu, je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo
nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných
dodávateľom; dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzať v zmluve
o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ministerstvom financií zo súhrnných údajov poskytnutých
veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od
takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok; predmetná zmluva bola uzavretá
dňa 10.04.2015 a podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 bola priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery so zabezpečením od 1.500,-
€ do 6.500,- € so splatnosťou od 1 do 5 rokov na úrovni 20,59 %; z tohto vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobkyni neobjektívnu informáciu o priemernej RPMN, t.j. priemerných nákladoch spojených s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, keďže uviedol, že spotrebiteľské úvery sú všeobecne poskytované
za menej výhodných podmienok“; ďalej súd prvej inštancie uviedol, že „zmluva uvádza údaj o RPMN vo
výške 27 %, ktorý rovnako nezodpovedá skutočnosti; po zadaní vstupných údajov uvedených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (výška mesačnej splátky, počet splátok, výška úveru, mesačná výška poistného)
vyplýva, že RPMN podľa zmluvy správne mala byť vyjadrená údajom 28,97 %; dojednanie o poistnom
súd nepovažoval za individuálne dohodnuté, pretože výber základného súboru poistenia bol už priamo
začiarknutý v predtlači zmluvného formulára, čo žalobkyňa nemala žiadnu možnosť ovplyvniť“; súd
prvej inštancie uzavrel, že „všetky zistené nedostatky náležitostí zmluvy predpísané osobitným zákonom
spôsobujú, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.“; nakoniec súd prvej inštancie uviedol, že „pokiaľ sa
žalobkyňa zmenenou žalobou na pojednávaní dňa 11.09.2018 dožadovala, aby súd určil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 653050766 zo dňa 10.04.2015 je neplatná ako celok pre rozpor zmluvného
dojednania o odplate s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, súd sa s týmto
názorom nestotožnil; tvrdený dôvod neplatnosti sa vzťahuje na právny úkon, t.j. dojednanie o odplate,
ktorá bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi; uvedené dojednanie (právny úkon) možno oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy, ktorý zostal v platnosti, pretože zmluva subsumuje všetky podstatné
obsahové náležitosti podľa Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy; súd dodáva, že oddeliteľnosť treba vykladať v zmysle
obsahovej oddeliteľnosti právneho úkonu od jeho zvyšku, pretože oddeliteľné sú vždy dva samostatné
právne úkony, ktoré boli poňaté do jedného textu zmluvy, pričom dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na
jeden z nich; súd má za to, že treba preferovať výklad právnych úkonov v prospech platnosti, pretože
časti zmluvy zo dňa 10.04.2015 (po oddelení neplatnej časti zmluvy) sú spôsobilé samostatne existovať
ako právny úkon, ktorý obsahuje základné náležitosti, pretože spĺňa požiadavku na formu, spôsobilosť
osôb, slobodu ich vôle a ďalšie náležitosti úverovej zmluvy; žalobkyňa nepreukázala dôvod obsahovej
neoddeliteľnosti vadnej časti právneho úkonu od jeho zvyšku a trvala na určení celej neplatnosti zmluvy“;
na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2015; o trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.
2. …
JUDr. Janka Gibaľová
Profil sudcu →
…Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 27.04.2016,
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. …
JUDr. Ľuboš Kunay
Profil sudcu →
…Mal za
preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 9.1.2017 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý
bezúčelový úver vo výške 900,00 eur. …
JUDr. Peter Dudič
Profil sudcu →
…Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
18. …
JUDr. Gabriela Dúbravková
Profil sudcu →
…Zároveň táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
…
JUDr. Iveta Wildeová
Profil sudcu →
…V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. …
JUDr. Viera Sládečková
Profil sudcu →
…Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník - spotrebiteľ uzatvorili
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len
„Zmluva“). …
JUDr. Jaroslava Gederová
Profil sudcu →
…Zároveň obe strany spĺňajú
definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. …
JUDr. Margita Žilková
Profil sudcu →
…Identita jednotlivých investorov a žalovaného
- zmluvných strán zmlúv o pôžičke je pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv navzájom utajený. …
JUDr. Mária Dubcová
Profil sudcu →
…Bolo nepochybné, že
zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou. …
JUDr. Mária Vrtochová
Profil sudcu →
…Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver a vzhľadom na výšku a účel úveru ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. …
JUDr. Igor Malý
Profil sudcu →
…Podľa § 52, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
…
JUDr. Martina Vančová
Profil sudcu →
…Súd danú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52
a nasl. …
JUDr. Emília Horňáková
Profil sudcu →
…Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. …
JUDr. Jarmila Jánošová
Profil sudcu →
…Ku dňu postúpenia pohľadávky neuplynula ani dojednaná doba konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru v zmysle zmluvy (06. 06. 2055).
20. …
Mgr. Peter Straka
Profil sudcu →
…Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. …