JUDr. Jana Petrovičová
Profil sudcu →
…Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. …
JUDr. Dušan Ďurian
Profil sudcu →
…Súdu prvej inštancie vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
2.1.2 V prvom rade nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej
legitimácie v spore; poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na jednej strane
konštatuje, že konaním žalovaného mu vznikla škoda, na druhej strane však bez bližšieho vysvetlenia
a právneho odôvodnenia súčasne uvádza, že napriek existencii jemu spôsobenej škody nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby; z tejto časti odôvodnenia rozsudku možno vyvodiť záver, že
súd prvej inštancie považoval za aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie žaloby jeho družku
ako majiteľku dotknutého účtu; súd prvej inštancie sa však pri tejto svojej úvahy žiadnym spôsobom
nevysporiadal so skutočnosťou, že jeho družke konaním žalovaného objektívne nevznikla žiadna škoda;
nie je potom zrejmé, ako sa subjekt, ktorému nevznikla škoda, môže relevantným spôsobom domáhať
jej náhrady podaním žaloby na súde; s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka
ako aj ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka vyjadril názor, že z obidvoch ustanovení zhodne
vyplýva, že zodpovednosť za škodu vzniká nielen porušením zmluvnej povinnosti, ale aj porušením
akejkoľvek právnej povinnosti; porušenie zmluvnej aj zákonnej a inej právnej povinnosti sú v prípade
vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu postavené na jednu úroveň; poukázal na to, že právna
teória je dlhodobo pomerne jednoznačným spôsobom vysporiadaná aj s otázkou, či porušenie zmluvnej
povinnosti môže byť protiprávnym úkonom spôsobujúcim vznik škody aj voči tomu, kto nebol priamym
účastníkom zmluvy, keď veľký komentár k Občianskemu zákonníku (ČR) k tejto otázke uvádza, že
„teória a prax vychádzali z premisy, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu môže mať
za následok (pri splnení ďalších predpokladov zodpovednosti) zodpovednosť škodcu voči komukoľvek
a že porušenie zmluvnej povinnosti môže mať za následok zodpovednosť voči spolukontrahentovi;
súdna prax, aj keď celkom výnimočne, pripúšťa, že porušenie zmluvnej povinnosti môže byť za určitých
okolností protiprávnym úkonom i voči tomu, kto nebol zmluvnou stranou, ak bola porušená povinnosť,
ktorá slúžila na ochranu jeho subjektívnych práv (porovnaj R 56/2004); tento názor nie je možné a priori
odmietnuť, avšak nemožno ho ani paušalizovať a vždy pôjde o konkrétne okolnosti daného prípadu“;
na základe uvedeného uzavrel, že právnou teóriou a súdnou praxou je preukázateľne ustálené, že
ho vzhľadom na vykonanými dôkazmi preukázané skutkové okolnosti nie je možné automaticky bez
ďalšieho vylúčiť z možnosti domáhať sa náhrady škody voči žalovanému; ako konštatoval aj súd prvej
inštancie, neplatením poistného v dôsledku nerešpektovania riadne zadaného trvalého platobného
príkazu došlo k vzniku škody na jeho strane; nakoľko neplatenie poistného jednoznačne nespôsobil, je
celkom logicky nevyhnutné zistiť, koho konaním (komisívnym alebo omisívnym) došlo k vzniku škody
na jeho strane; podľa názoru žalovaného mal žalovať o náhradu škody majiteľa bankového účtu, z
ktorého malo byť poistné platené, t.j. svoju družku; faktom ale je, že jeho družka neporušila žiadnu svoju
zmluvnú ani zákonnú povinnosť; za účelom platenia poistného riadne zadala trvalý platobný príkaz,
ktorý žalovaný akceptoval a istý čas aj plnil; jeho družka teda nespôsobila neplatenie poistného a
následne mu nespôsobila ani vzniknutú škodu; vo vzťahu k jeho družke potom nie sú splnené všetky
kumulatívne podmienky vzniku nároku náhradu škody; aj súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že
žalobu o náhradu škody voči žalovanému mala podať majiteľka bankového účtu, t.j. jeho družka;
tejto osobe však nerešpektovaním trvalého platobného príkazu a tým neplatením poistného nevznikla
žiadna škoda, je preto logické, že bez existencie škody nie je možné domáhať sa jej náhrady; vyjadril
názor, že pre účely ustálenia okolnosti vzniku škody ako aj aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie je
potrebné existujúci skutkový stav rozložiť na jednotlivé chronologicky usporiadané čiastkové deje: (1)
uzavretie poistnej zmluvy žalobcom, (2) zadanie trvalého príkazu majiteľom účtu (družka žalobcu), na
základe ktorého malo byť platené poistné, k plateniu ktorého sa žalobca zaviazal v poistnej zmluve, (3)
akceptovanie trvalého platobného príkazu žalovaným, (4) dlhodobé nerealizovanie trvalého platobného
príkazu žalovaným z dôvodu technických problémov na strane žalovaného a výslovné priznanie tejto
skutočnosti žalovaným, (5) dlhodobé neplatenie poistného žalobcom z dôvodu nerešpektovania trvalého
platobného príkazu žalovaným, (6) redukcia poistnej zmluvy poisťovňou z dôvodu neplatenia poistného
žalobcom, ktorá trvala aj v čase, kedy žalobca utrpel úraz pôvodne krytý poistnou zmluvou a (7) dočasný
zánik nároku žalobcu na poistné plnenie za poistné udalosti, ktoré vznikli v čase redukcie poistnej
zmluvy pre neplatenie poistného, ktoré bolo spôsobené porušením povinnosti žalovaného; z uvedeného
skutkového stavu je zrejmé, že jediným subjektom, ktorému z dôvodu neplatenia poistného vznikla škoda
je žalobca a jediný subjekt, ktorý neplatenie poistného porušením svojej zmluvnej a zákonnej povinnosti
zavinil, je žalovaný; zdôraznil, že pre určenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na náhradu škody je
bez akéhokoľvek významu, že žalobca a žalovaný v čase vzniku nároku žalobcu na náhradu škody
nemali žiadny priamy zmluvný vzťah.
2.1.3 Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že jeho nárok je premlčaný; vyjadril
názor, že pri posudzovaní dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania, súd úplne abstrahoval
od vzájomných vzťahov všeobecného právneho predpisu a špeciálneho právneho predpisu, ktoré
obidva upravujú právny inštitút premlčania, keď z tohto dôvodu súd súčasne úplne abstrahoval od
relevantnej právnej úpravy upravujúcej práva a povinnosti žalovaného ako banky pri vedení bežného
účtu a následne celý záväzkový vzťah medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako škodcom
v otázke premlčania nesprávne subsumoval pod právne normy obsiahnuté v Občianskom zákonníku;
zdôraznil, že pre určenie právneho režimu, ktorým sa riadi záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného
sú rozhodujúce ustanovenia § 1 a § 261 Obchodného zákonníka; v zmysle kogentného ustanovenia
§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu účastníkov treťou časťou
Obchodného zákonníka spravujú všetky záväzkové vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte,
ktorá jej tým zaradená do kategórie tzv. absolútnych obchodov; ustanovenie § 489 Občianskeho
zákonníka určuje, že záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone; z kogentného ustanovenia § 261 ods.
6 písm. d) Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 489 Občianskeho zákonníka je
zrejmé, že Obchodným zákonníkom (tretia časť o obchodných záväzkových vzťahoch) sa riadia nielen
zmluvné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte, ale všetky záväzkové vzťahy vyplývajúce
zo zmluvy o bežnom účte vrátane nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z porušenia povinností
zakotvených v ustanovení § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka; nakoľko Obchodný zákonník
obsahuje samostatné ustanovenia upravujúce premlčanie a dĺžku jednotlivých premlčacích lehôt, pri
záväzkových vzťahoch (vrátane nárokov na náhradu škody) vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte
nie je možné aplikovať ustanovenie § 101 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ale pri posudzovaní
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 387 a nasledujúce
Obchodného zákonníka, ktoré zakotvujú štvorročnú premlčaciu dobu, keď podľa § 398 Obchodného
zákonníka pri právach na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti; uzavrel, že z obsahu uvedených
zákonných ustanovení je zrejmé, že jeho nárok na náhradu škody vzniknutý z dôvodu porušenia
povinností žalovaného pri vedení bežného účtu sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote podľa
ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka;
navyše zdôraznil, že jeho uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva z jednotlivých čiastkových
nárokov predstavujúcich nárok na zaplatenie poistných plnení, na ktoré by mu vznikol nárok v prípade,
ak by žalovaný riadne plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti pri vedení bežného účtu; v tomto
smere poukázal na to, že nárok na úhradu nevyplateného poistného plnenia za čas nevyhnutného
liečenia úrazu zo dňa 12.08.2014 v sume 3.208,90 € by mu patril za obdobie od 12.08.2014 (dátum
úrazu) do 15.03.2015 (ukončenie práceneschopnosti), preto konečná výška tohto nároku bola prvýkrát
presne určiteľná v deň ukončenia práceneschopnosti, t.j. premlčacia lehota pre uplatnenie tohto nároku
začala plynúť až dňa 16.03.2015; obdobne pri nároku na úhradu nevyplateného poistného plnenia
za denné odškodnenie za pobyt v nemocnici v období od 12.08.2014 do 16.08.2014 v sume 8,90 €
začala premlčacia lehota plynúť dňa 17.08.2014; rovnako vo vzťahu k nároku na úhradu nevyplateného
poistného za obdobie práceneschopnosti v období od 12.08.2014 do 15.03.2015 v sume 448,- € začala
premlčacia lehota plynúť dňa 16.03.2015; nakoniec aj ohodnotenie trvalých následkov úrazu žalobcu pre
účely poskytnutia poistného plnenia z titulu poistenia trvalých následkov bolo možné objektívne vykonať
najskôr dňa 12.08.2015 (jeden rok po úraze), čo výslovne potvrdila aj poisťovňa, preto premlčacia
lehota pre uplatnenie tejto časti nároku v sume 2.852,35 € začala plynúť dňa 12.08.2015; všetky
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní úplne opomenul, preto je zrejmé, že štvorročná
premlčacia lehota na uplatnenie nároku nového škody mu ako žalobcovi začala plynúť postupne
(dňa 17.08.2014, dňa 15.03.2015 a dňa 12.08.2015) a uplynula by postupne dňa 17.08.2018, dňa
15.03.2019 a dňa 12.08.2019; žaloba bola súdu doručená dňa 15.03.2018, t.j. ďaleko v čase pred
uplynutím kogentnými právnymi normami určenej premlčacej lehoty; konštatovanie súdu prvej inštancie
o premlčaní jeho nároku preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnom objektívnom práve.
2.1.4 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle vyhovenia
žalobe v plnom rozsahu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.03.2019 (č.l. 128-132 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie
je správny názor žalobcu, že na jeho údajný nárok na náhradu škody a na plynutie premlčacej doby
na uplatnenie tohto nároku je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka; vo vzťahu k
domnelej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie považoval za aktívne vecne
legitimovaný subjekt na podanie žaloby o náhradu škody družku žalobcu (Z. …
JUDr. Erik Varga
Profil sudcu →
…Nakoľko neprebiehalo žiadne konanie o „náhrade bezdôvodného obohatenia“, nemožno hovoriť o
prekážke litispendencie. …
JUDr. Amália Paulerová
Profil sudcu →
…Plnil veriteľovi vo výške sumy predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v presvedčení, že táto bola uzavretá
v súlade so zákonom a dotknuté podmienky úveru zodpovedajú požiadavke zákona. …
JUDr. Vladimír Pribula
Profil sudcu →
…Pre ďalšie potreby odvolací súd uvádza čiastkové závery, že bezdôvodné obohatenie z
neplatného právneho úkonu (v prípade posúdenia neplatnosti nájomnej zmluvy) je treba vyhodnocovať
s prihliadnutím na § 457 OZ v prípade, ak to (zistená) skutková a procesná situácia bude vyžadovať.
…
Mgr. Adela Unčovská
Profil sudcu →
…Nárok voči žalovanému 1/ si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnej
poistnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/, voči žalovanému 2/ si
nárok uplatnil titulom náhrady škody. …
Mgr. Adela Unčovská
Profil sudcu →
…Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
17. …
JUDr. Katarína Rusňáková
Profil sudcu →
…Predmetná poistná zmluva zanikla
dňa 18.10.2016 pre nezaplatenie poistného.
8/ Podľa § 489 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
9/ Podľa § 788 ods.1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10/ Podľa § 801 ods. 1, 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorázové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. …
JUDr. Jarmila Kasanová
Profil sudcu →
…Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
10.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
11.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
15.Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16.Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
18.Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19.Žalobca nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. …
Mgr. Nina Dubovská
Profil sudcu →
…. § 45X ods. 1 R. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
…
Mgr. Mária Kašíková
Profil sudcu →
…Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. …
JUDr. Iveta Wildeová
Profil sudcu →
…Za preukázané mal súd aj to, že po ukončení nájmu 28.2.1998 žalovaní užívali sporné garáže
a preto vzniklo im bezdôvodné obohatenie vo výške primeraného a obvyklého nájomného podľa
trhových podmienok. …
JUDr. Janka Gibaľová
Profil sudcu →
…Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. …
Mgr. Peter Straka
Profil sudcu →
…Žalovaným nesplatenú časť úveru nie je možné považovať za ním
získané bezdôvodné obohatenie, ktoré by žalovanému vzniklo, pretože žalobca žalovanému neposkytol
sumu 1 500,-Eur na základe vlastného rozhodnutia, ale na základe akceptovanej žiadosti žalovaného o
poskytnutie tejto sumy, o podmienkach návratnosti o ktorej uzavreli platnú písomnú zmluvu. …
JUDr. Milan Staněk
Profil sudcu →
…Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.459,80
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. …
JUDr. Zita Nagypálová
Profil sudcu →
…V podstate zopakovala argumentáciu uvedenú v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorú považuje rozhodcovský rozsudok za nevykonateľný
a v dôsledku toho aj výkon zrážok zo mzdy v exekučnom konaní v prospech oprávneného za
neopodstatnený a spôsobujúci jej škodu, resp. bezdôvodné obohatenie oprávneného na jej úkor.
…
JUDr. Marta Melicherčíková
Profil sudcu →
…Na strane žalovaného tak
vzniklo bezdôvodné obohatenie.
4. …
Mgr. Štefan Zelenák
Profil sudcu →
…Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 659.526,10 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo na úkor žalobcu užívaním zdravotníckych prístrojov vo vlastníctve
žalobcu na výkon svojej podnikateľskej činnosti a to od októbra 2009 do 31.7.2010. …
JUDr. Jozef Vanca
Profil sudcu →
…Keďže súd prvej inštancie nepovažoval plnenie (vloženie 18.000,00 eur na účet žalovaného),
ktoré žalobca v prospech žalovaného vykonal za bezdôvodné obohatenie, žalobu na vydanie takto
uplatneného bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú zamietol.
8. …
JUDr. Blažena Fedorková
Profil sudcu →
…Dášou Bajanovou, Starosaská 3, Spišská Nová Ves o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto
r o z h o d o l :
I. …